Kam a jak jedeme?

Zo Starého Smokovca lanovkou na Hrebienok. Z Hrebienka po červenej až po rázcestie Nad Reinerovou ch. Odtiaľ po modrej k Vodopádu Studeného potoka. Tam sme sa napojili na zelenú, ktorá nás doviedla späť na Hrebienok.

Za čím jedeme?

Išli sme ku krásnym vodopádom v srdci Vysokých Tatier. Okruh sa dá obehnúť za hodinu až hodinu a pol, my sme z toho s 2 malými deťmi mali takmer celodenný výlet.

Z lanovky nás na Hrebienku vystúpilo len pár. Bol máj, pracovný deň a všade bol relatívny pokoj. Vydali sme sa po červenej značke, ktorá nás viedla po širokej ceste, okolo Bilikovej chaty pod nami na pravej strane. Občas krátke stúpanie a zas krátke klesanie, inak príjemná, veľmi pohodlná prechádzka po vrstevnici (prevýšenie z Hrebienka k Rázcestiu nad Reinerovou ch. je len asi 40m). Mali sme veľa času pozerať na okolité štíty, ktoré akoby sa skláňali nad nami.. Les sa striedal z rúbaniskom a lesom zničeným lykožrútom, takže sme si užili aj slnka, aj tieňa. Hučanie vodopádov bolo počuť už zďaleka.

Pri rázcestí Nad Reinerovou chatou sme zabočili prudko vpravo a napojili sa na modrú značku. Po chvíli klesania sme prešli okolo Reinerovej chaty a čoskoro na to, sme uvideli potok. Široká rovná cesta sa stratila, vystriedala ju lesná cesta s koreňmi a neskôr aj kameňmi. Prvé vodopády, a potom ďalšie a ďalšie. Bola som tu po vyše 15 rokoch a to, čo som videla kontrastovalo s mojou spomienkou na svieže husté smrekové lesy, ktoré sa rozprestierali okolo potoka, kam len oko dovidelo. Ale naši malí turisti boli nadšení a tak som na to prestala myslieť a nadchla som sa aj ja – nech sme na rovnakej vlne.

Pri moste, po ktorom vedie modrá značka ďalej do Tatranskej Lomnice sme sa na dlhšie zastavili a čakali kým sa vodopádmi pokochajú tri veľké skupiny poľských turistov, ktorí prichádzali v 10 minútových intervaloch. Keď odišli, ostali sme pri moste takmer úplne sami.

Na tomto mieste končil terén vhodný pre malé deti. Potiaľto to 2,5 - 3 ročné, na terén zvyknuté dieťa s občasnou pomocou zvládne samé. Zelená značka však viedla strmo hore od potoka, miestami aj pre mňa príliš vysokými schodmi. Stúpali sme prevažne zničeným lesom, vyhli sa ďalším dvom skupinám poľských turistov a vychutnávali si ticho, ktoré nastalo, keď deti zaspali v nosičoch. O chvíľu sme prešli okolo Bilíkovej chaty a potom už len pár sto metrov po asfaltke a boli sme späť na Hrebienku.

Keď sa deti zobudili, chvíľu sme pozorovali niekoľko mládencov ako sa spúšťajú na veľkom gumenom kolese dole po akomsi tobogáne (volalo sa to tuším Summer Tubing) a dlhý čas sme strávili obzeraním kolobežiek, čo sa tam dajú požičať ak sa vám pozdáva použiť miesto lanovky či nôh kolobežku a zviesť sa po ceste až do Starého Smokovca.

Do pozemnej lanovky sme už nastupovali v tlačenici a boli sme celkom radi, že sme si aspoň deti sadli.

Jak a kde jsme se najedli a ubytovali?

Jedlo sme mali zo sebou, dá sa najesť na Hrebienku a na Bilikovej chate. A samozrejme v Smokovci.

Co se nám nejvíce líbilo a co naopak ne?

Páčili sa nám vodopády (to je jasné..)

Ostatní informace

Pozemná lanovka Hrebienok (ceny, prevádzkové hodiny...) : http://www.lanovky.sk/?page=lan&lan=82