Valašské Klobouky, mestečko v severovýchodnom výbežku CHKO Biele Karpaty sa ako obec spomína v prvej písomnej zmienke v roku 1341, v roku 1356 Kloboukám udelili štatút mesta.

Na okraji mesta smerom na Poteč v jeho časti zvanej Trhovisko približne na plocha jedného hektára, ktoré poskytlo mesto, postupne vyrastá valašský skansen. Tento skanzen vzniká vďaka nadšencom, dobrovoľníkom spolku Južné Valašsko. Ich snahou je v tomto skanzene zachrániť krásu a históriu typických valašských chalúpok, ktoré rýchle miznú. Chcú zobraziť takto život od konca 19. storočia do prvej polovice storočia minulého.

Prvým objektom skanzenu je zrubová studňa, ktorá v minulosti stála na mieste bývalého podnikateľského centra, išlo o dar valašskoklobouckej radnice. Studňa bola už v dosť zlom stave, narušená hlavne červotočom a hnilobou. Poškodené trámy boli nahradené novými, na jej strechu použili štiepaný šindel a je na kamennom základe. Ďalšou dokončenou stavbou je salaš na stráni, drevená zrubová stavba, v ktorej v minulosti spávali pastieri, postavený ako replika salaša z obce Držková. Je zhotovený z opracovaných smrekových klád, ktorých konce, rohy budovy sú preplatované a navzájom previazané. Priestor stien salaša medzi jednotlivými kládami je utesnený ovčou vlnou a ílom, nad ktorými sú drevené dosky, strecha je zo šindeľa. V minulosti mala na valašsku každá dedina aj zvonicu, ktorej hlas zvonu hlásil rôzne události, znel aj v prípade nešťastí, ako napríklad požiaru. Takáto zvonička nechýba ani v skanzene, je neobvyklého tvaru, v pôdoryse ako šesťuholník a je kópiou viac ako 200 rokov starej zvonice v neďalekom Rudimove. Strecha zvonice v tvare šesťbokého ihlana je pokrytá dreveným šindľom, z jej stredu je drevený kmeň v tvare písmeny Y, ktorý je ukončený drevenou strieškou a krížom, pod ktorou je osadený malý zvon, ktorý sa obsluhuje z vnútra zvonice. Oproti studni je zrubová kaplnka so zvonicou, ktorá je zasvätená českému svätcovi, svätému Prokopovi, patronovi baníkov, roľníkov, skrotil diabla a zapriahol ho do pluhu. Známy je tiež tým, že založil Sázavský kláštor. Interiér kaplnky tvorí jdnoduchý oltár, nad ktorým je drevený reléf sv. Prokopa, po stranách sú dva kríže. Nad strechou kaplnky je na dvoch drevených stĺpoch pod kužeľovitou strieškou pokrytou šindľom umiestnený zvon. V lete 2015 sa konalo slávnostné vysvätenie tejto kaplnky. Postupne by v skanzene mali pribúdať ďalšie objekty, napríklad sušiareň na ovocie alebo včelín. Niektoré objekty aj ožijú, napríklad v saláši bude predajňa syru, ktorý sa tu bude vyrábať, má tu vzniknúť aj muštáreň, v okolí začnú aj s výsadbou ovocných stromov v sade, budú sa tu pásť aj ovečky a kozy. Už spomínaný Sad pre skanzen je súčasť dlhodobého projektu, kde v okolí jednotlivých objektov postupne dovysádzajú ovocné stromy známe, aj menej známe, ide napríklad o jablone, hrušky, slivky, čerešne, jarabiny, moruše, oskoruše. Ovocie majú v pláne aj spracovávať napríklad sušením, zaváraní, výrobou marmelád, povidiel. To všetko má za cieľ oboznámiť ľudi, hlavne mládeži, ako sa v minulosti na Valašsku žilo, aké odrody ovocia tu pestovali a ako ho dokazali spracovať.

Neďaleko novovznikajúceho skanzenu je pamiatka - kamenný kríž, je to druhý najstarší kamenný kríž v meste a jeho farnosti. Je postavený na malom návŕší medzi lipami, zhotovili ho v roku 1820 na svoje náklady súkenníci Bratmann a Struška.