Vinohrady - kostol Najsvätejšieho Srdca Pana

- národná kultúrna pamiatka. Jedna z najvýznamnejších českých sakrárnych stavieb 20. storočia.

Pri potulkách Prahou sme sa dostali na Námestie Jiřího z Poděbrad. Upútala nás obrovská stavba s hodinami. Tabuľa na budove nám oznamovala, že ide o kostol Najsvätejšieho Srdca Pana ( 1928 - 1932 ).

Spravili sme si pár snímok moderného kostola. Bohužiaľ dovnútra sme sa nedostali. Ľutovali sme, lebo nás zaujímalo ako vyzerá interier kostola ( našťastie existuje internet, kde sme si našli aj snímky vnútra kostola ).

V roku 1919 bola vypísaná verejná súťaž na stavbu nového kostola, lebo rozrastajúce sa Vinohrady mali len jeden kostol, kostol sv. Ludmily. Súťaže sa zúčastnilo 31 návrhov. Nebol medzi nimi návrh kostola, ktorý tu stojí teraz. Dodatočne bol totiž k súťaži prizvaný slovinský architekt Josip Plečnik ( 1872 - 1957 Ľublaň-Ľublaň ). Nakoniec sa realizobval jeho návrh. ( Dočítali sme sa, že v roku 1920 prezident T.G.Masaryk menoval Plečnika architektom Pražského Hradu. Túto prácu vykonával až do roku 1934.)

Prvý výkop bol uskutočnený na 10. výročie vzniku Československej republiky. Hrubá stavba prebiehala v rokoch 1928 - 1932. Veľké problémy boli s financovaním stavby.

Kostol je sálovou stavbou obdĺžnikového pôdorysu. Má rozmery 38 a 26 m a vysoký je 13 m. Má kazetový strop. Kostol má 42 m vežu juhoevropského typu. Veža je ukončená trojmetrovou medenou baňou, na ktorej je ešte umiestnený 4 metrový kríž. Veľké guľaté okno vo veži malo pôvodne len prepúšťať do chrámu denné svetlo, ale neskôr sem osadili hodiny a priemere 7,6 metra.

Architekt Plečnik sa do istej miery podielal aj na výzdobe interiera kostola. Nad hlavným oltárom, ktorý je z bieleho mramora, je zavesená trojmetrová pozlátená postava Krista v symbolickom srdci. Po bokoch je šestica českých patrónov v nadživotnej veľkosti : sv. Jan Nepomucký, sv. Anežka, sv. Vojtěch, sv. Václav, sv. Ludmila a sv. Prokop. Sú z lipového dreva a vytvoril ich sochár Damián Pešan. Zaujímavosťou tohto postmoderného kostola je to, že nemá kazateľnicu.

8.5.1932 bol kostol vysvätený. Do veže bolo daných 6 zvonov, ktoré boli ale v čase vojny zvesené a preliate na zbrane. Zostal len najmenší - umieračik. V roku 1992 sa do veže vrátili dva zvony.