V areáli Pražského hradu vo východnej časti Kraľovskej záhrady pred Chotkovými sady je renesančný Letohrádok kráľovny Anny nazýnaný tiež Kráľovský letohrádok alebo Belvedér.

Tento letohrádok nechal postaviť Ferdinand I. v rokoch 1538 - 1565 pre svoju manželku Annu Jagelovskú. Stavba letohrádku ale trvala príliš dlho a tá sa jeho dokončenia bohužiaľ už nedočkala, zomrela v roku 1547 pri pôrode svojho dieťaťa. Ide o jednu z prvých renesančných stavieb na území Čiech a Moravy. V tedajšej dobe bola táto stavebná koncepcia so skvostnými prvkami obdlžníkovej budovy obklopenej po všetkých svojich stranách arkádovým ochozom novinkou i v Taliansku. Stavba letohrádku začala pod vedením talianského staviteľa Giovanniho Spazia a kamenára a sochára Daola de Stella, ktorý neskôr sám viedol stavbu až do svojej smrti v roku v roku 1552. Na jeho miesto potom nastúpil nemecký staviteľ Hans Tirol a stavbu nakoniec dokončil Bonifác Wohlmut. Hlavný dôvod, prečo výstavba letohrádku trvala tak dlho bol požiar Pražského hradu v roku 1541, po ktorom sa práce na letohrádku takmer úplna zastavili. Oneskorenie spôsobila i zmena plánov, kedy sa rozhodlo o dostavaní prvého poschodia. Na arkádovom Ochoze a bohatých reliéfnych výzdobach pracovali talianskí kamenári pod vedením de Stellu, ktorý na bohatej výzdobe naozaj nešetril. Tridsaťšesť stĺpov vonkajšej arkády obsahuje zdobené toskánske hlavice, na stenách sa nachádza sto štrnásť reliéfov. Je tu tiež zobrazená postava Ferdinanda I. ktorý má na prsiach rád zlatého rúna a podáva svojej manželke kráľovne Anne kvet figovníka. Staviteľia Hans Tirol a hlavne Bonifac Wohlmut pristavili na letohrádku poschodie s unikátnou medenou strechou, ktorá pripomína obrátenú loď. Letohrádok bol určený pre dvorskú zábavu a spríjemnenie pobytu v záhrade, nebol určený k bývaniu. Počas vlády cisára Rudolfa II., ktorý letohrádok najviac využíval, nechal tento panovník na 1. poschodí vybudovať astronomickú pozorovateľňu, ktorú niekoľkokrát navštívil i Johanes Kepler a Tycho de Brahe.

Pred letohrádkom v časti záhrady talianského renesančného typu - Giardinetto stojí renesančná bronzová Spievajúca fontána, ktorej návrh vytvoril Francesko Terzio. Túto fontánu v rokoch 1564 - 1568 oblial a zhotovil z materiálu zvonovina a bronz výrobca liatinového tovaru majster Tomáš Jaroš, ktorý zhotovil i najväčší zvon katedrály sv. Víta - zvon Zigmund. V strede fontány je znázornený pastier a grécky boh Pan, ktorý je ochrancom lesov a prameňov. Na vrchole podstavca je socha dudáka, ktorá jediná je kópiou na inak celom orginále fontány. Názov Spievajúca fontána je podľa krásnych tónov, ktoré vytvára voda dopadajúca na spodnú misu fontány. Tieto zvuky sú najlepšie počuť na spodnej časti misy fontány. Fontána je v zahrade umiestnená od roku 1573 na mieste bývalého kamenného bazénu.

Dnes letohrádok slúži hlavne pre výstavy výtvarného umenia a umeleckých remesiel, otvorený je prevážne iba v dobe týchto výstav. My sme tu videli výstavu čínsky porcelán na prízemí a na poschodí boli vystavené jedálenské súpravy, ktoré patrili kráľom i prezidentom. Pri prechádzke záhrdadou som si zaspomínal na moje vojenské roky, kedy som v týchto miestach strážil jedného z naších prezidentov. Po rokoch som tieto miesta ukázal mojim blízkym.