Malá Úpa je rozptýlená horská obec v chránenej zóne Krkonošského národného parku v nadmorskej výške približne 900 m. n. m. v údolí Malé Úpy a jej prítokov. Malá Úpa je horská rieka dlhá 11,2 kilometra, ktorá je ľavým prítokom rieky Úpy u hospody Na Križovatke. Pramení v lesoch Smrčinné stráne a už v oblasti Horní Malé Úpy prijíma niekoľko bystrín, u Spáleného Mlýna sa do nej vlieva Jelení potok. Rieka v minulosti slúžila i pre splavovanie dreva pre kutnohorské bane.

Malá Úpa je rozsiahlou rekreačnou oblasťou v romantickej členitej časti hraničného hrebeňa s Poľskom. Najvyšším bodom obce je Sněžka 1603 m. n. m., naopak najnižším je miesto, kde sa vlieva Malá Úpa do Úpy. Väčšia časť domov v tejto oblasti je využívaná pre rekreačné účely. Oblasť dnešnej Malé Úpy bola osídlená pravdepodobne až za kolonizácie začiatkom 16. storočia, kedy majiteľ vrchlabského panstva, horný hejtman Kryštof z Gendorfu tu zahájil ťažbu uhlia pre kutnohorské bane. Podľa trutnovského kronikára Simona Hüttela bola osada založená roku 1537. V tereziánskom katastri sa Malá Úpa uvádza v roku 1748, podľa iných prameňov sa pripomína v roku 1790. V rokoch 1841 - 1870 sa v tejto oblasti ťažili a drtili železné a arzenové rudy, ktoré sa následne odvážali na spracovanie do Pece pod Sněžkou. Po zastavení ťažby a splavovaní dreva po rieka Malá Úpa pre kutnohorské bane sa hlavnou činnosťou pre obživu miestnych osadníkov stal chov hovädzieho dobytka a kôz. V roku 1779 navštívil Malú Úpu cisár Josef II., zastavil sa vtedy v bývalom Mohornově, v dnešnom Spálenom Mlyne. Obec vznikla v roku 1950 spojením bývalej Horní a Dolní Malé Úpy, správne centrum je v jej časti Pomezní boudy je tu národný výbor, pošta, škola, hasiči. K Malé Úpe patria i bývalé osady a samoty - Pomezní boudy, Nové Domky, Mokré Jámy, Černá Voda, Smrčí, Rottrovy Boudy, Rennerovy Boudy, Žacléřske Boudy, Seidluv Dul, Nikoluv Vrch, Tonovy Domky, Šímovvy Chalupy, Jelenka a Spálený Mlýn. Cestu od hostinca Na Križovatke k štátnej hranici rekonštruovali v rokoch 1970 - 1972 poľskí stavbári firmy Budimex. V minulosti, keď ešte táto cesta nebola pozdĺž rieky postavená, bol jediný prístup do obce cez hrebeň od Horních Lysečin.

Na križovatke ciest medzi Kraví horou a Pomezním hřebenem je postavený krásny horský neskoro barokový kostol sv. Petra a Pavla z rokov 1788 - 1789, ktorý je v nadmorskej výške 975 metrov a je tak štvrtým najvyššie položeným kostolom v Českej republike. Po požiari v roku 1806 bol o rok obnovený. Bývalá drevená škola pri kostole je z roku 1797 a patrí k architektonicky zaujímavým stavbám. Blízko kostola sa nachádza socha Sv. Jana Nepomuckého je z roku 1859.

V roku 1945 sa na svahoch nad obcou smerom na Sněžku zrútilo nemecké lietadlo Junkers Ju 52/3m, ktoré prevážalo zranených vojakov. Trosky z tohto lietadla boli odstránené v roku 1998.

Pre obec Malá Úpa sú typické horské chalupy a boudy, ktoré sú rozptýlené po horských svahoch. Okolie tvoria bohaté lesy, horské lúky a pasienky s bohatou kvetenou, darí sa tu predovšetkým rôzným druhom jastrabníkov.

Malá Úpa je jedinečným východiskovým miestom na turistiku vo východných Krkonošiach. Dá sa odtiaľto vydať na Sněžku, alebo hrebeňovkou smerom na Žacleř. Ja som sa odtiaľto vydal tou najjednoduchšiou, ale veľmi peknou trasou smer Spálený Mlýn. Od Pomezních Boud bola moja prvá zastávka u kostolíka sv. Petra a Pavla. K jeho bližšej prehliadke som sa nedostal, v kostole práve prebiehal svadobný obrad a ja som nebol k tejto udalosti moc vhodne oblečený. Blízko kostolíka som si ešte pozrel sochu sv. Jana Nepomuckého, a potom už okolo Hostinca Sokolí Bouda pokračoval ďalej dole cestou v okolí s krásne kvitnucími kvetinami. Cestou sú výhľady do okolia, pamiatky ako kríže a okolité domy a boudy. Je to napríklad pension Rusálka, Modrý Pavilón, Pension u Mlyna a potom sa už schádza na Spálený Mlýn.

Spálený Mlýn, v minulosti tiež nazývaný Mohornuv mlýn alebo mlýn Klen je v nadmorskej výške asi 775 m. n. m. Mohornuv Spálený Mlýn bol v minulosti jedným z najznámejších domov v Dolní Malé Úpy. Mlynár Augustín Kneifel tu hostil v septembri 1779 cisára Josefa II., ktorý sa tu ubytoval i s generálom Laudonom počas svojej inšpekčnej cesty po prusko -rakuskej vojne. Tu cisár dal súhlas k výstavbe kostola a školy v Malej Úpe.Tento mlyn neskôr Augustínov syn Hieronymus predal Antonovi Pischelovi z Horního Maršova, ktorý ho následne predal Mohornovi z Pece. Mlynár a hostinský Mohorn investoval výstavbu zjazdnej cesty z Križovatky po mlyn a tým dokázal prilákať návštevníkoch na kočoch hlavne z Janských Lázní. Veľké škody na tejto ceste a na samotnom mlyne s hostincom a pílou napáchali povodne v rokoch 1858, 1882 a 1897. V týchto dobách povodní sa opäť menili vlastníci, v roku 1879 Mohornuv mlyn kúpil hostinský Johan Hollman, po povodni v roku 1897 poškodený mlyn kúpil Wenzel Adolf a prestaval ho na obľúbený hotel s reštauráciou. Počas prestavby ale zachoval tú časť mlyna s miestnosťou, kde prespal počas svojho pobytu cisár Josef II. 4. júna 1940 Mohornuv mlýn vyhorel a jeho vedľajšiu šindelárnu v roku 1960 zbúrali. Dnes sa tu nachádza penzion Spálený Mlýn.

Kto by si dal ešte trocha námahy, vyšlapne si na svah nad Spáleným Mlýnem, kde je chata Krakonoš, ktorá má malý Čertuv mlýn. V mlyne tancuje čert a Káča a tiež je tu pohyblivá smrtka. Pred chatou je i rybníček kde musí sedieť vodník. Od Krakonoše je i pekný výhľad na Spálený Mlýn.