Bratislavský modrý kostolík patril k stavbám, ktoré sme poznali z obrázkov a určite sme ho pri niektorej z našich, nie častých návštev Bratislavy chceli vidieť. Pri februárových potulkách Bratislavou sa nám to nečakane podarilo. Išli sme od nákupného centra na nábreží Dunaja Europea a nečakane hľadajúc zástavku MHD sa pred nami objavil krásny modrý kostol aj s Modrou farou.

Je to naozaj zaujímavá stavba a to nielen svojou modrou farbou, ale celkovou výzdobou a tiež architektúrou. Zaujímavý je obraz o priemere 2,6 m nad vstupnou bránou do kostola a tiež valcová veža. Boli sme milo prekvapení, že bol kostolík otvorený, síce len vrata, ale cez druhé, sklenené dvere sa dalo nahliadnúť do vnútra. Na naše prekvapenie aj vnútro kostolíka je zariadené do modra, vlastne sme to mohli aj čakať...

Kostolík je naozaj pekný, zaujímavý, len prostredie okolo nie je najkrajšie. Hlavne hrozne pôsobí veľká budova oproti kostolu, ktorá je nefunkčná, chátrajúca s porozbíjanými oknami. Krajší pohľad na kostolík by bol určite na jar, keby okolo boli zelené stromy.

Po príchode domov sme si zohnali ďalšie informácie o tomto Modrom kostole. Farský kostol sv. Alžbety, tiež Modrý kostol je postavený v bratislavskej časti Staré Mesto na ulivi Bezručová 2. Je to jednoloďová secesná stavba s pristavenou valcovitou vežou.

Kostol bol postavený v rokoch 1909 - 1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera, jedného z najznámejších maďarských architektov. Základný kameň pre stavbu tohto nového kostola položil 23. augusta 1909 dr. Šimon Való, ako zástupca ostrihomského arcibiskupa Klaudia Františka Vaszaryho. Kostol nebol pôvodne stavaný ako samostatný objekt, tvoril súčasť vedľajšieho katolického gymnázia a mal slúžiť ako kaplnka pre študentov. Architekt Lechner plánoval kostol s kopulou, ale nakoniec použil strmú valbovú strechu.

Kostol zasvätili uhorskej svätici z kráľovského rodu Arpádovcov - Alžbete. Hlavným prvkom čelnej fasády kostola a aj na jeho hlavnom oltári je mozajka s postavou sv. Alžbety držiacou v náručí ruže. Mozajka sa prikláňa k legende o sv. Alžbete, kedy dary, ktoré dala chudobným, sa v okamihu ohrozenia premenili na kvety ruží. Stalo sa to, keď zo zámku opäť vynášala chlieb pre hladných chudobných a niekto ku podozieravo zastavil a položil jej otázku, čo nesie v zástere. Jej vymyslenú výhovorku že ruže narýchlo zachránil Boh, ktorý chlieb narýchlo premenil na ruže. Je zaujímavé že deň predtým sme na Bratislavskom hrade obdivovali sochu sv. Alžbety, ktorej pri nohách ležali krásne vypracované ruže.

Svätá Alžbeta Uhorská (Durínska) je patrónkou žobrákov, vdov, sirôt, chorých, prenasledovaných, pekárov, čipkárov a charitatívnych organizácii. Alžbeta sa narodila v rodine Uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy pravdepodobne v roku 1207. V štrnástich rokoch sa vydala za Ludwiga IV., Grófa z Durínska. Mala tri deti, vo svojích 20 rokoch sa stála vdovou. Zomrela v roku 1231, vo veku iba 24 rokov. I počas svojho veľmi kratkáho života bola podľa povesti plná obetavosti pre iných a príkladom lásky k chudobe a oddanosti Bohu a bližnému. V roku 1235 bola pápežom Gregorom IX. vyhlásená za svätú, jej sviatok sa slaví 17. novembra, v deň jej úmrtia.

Interier kostola je vymaľovaný odtieňmi bledomodrých farieb, ktoré sú ešte zdobené modrou majolikou, nechýbajú ani prírodné motívy ako kvetiny a listy.

Oválna veža kostola so zvonicou je Vysoká 38,6 metra. Bolo by krásne dostať sa na vrch veže, pohľad na okolie by asi nebol nejak zaujímavý, ale vyliezť na vežu a pochodiť po vyhliadkovej veži by bolo aj tak zaujímavé.

Kostol je charakteristický svojou modrou omietkou, strešná krytina kostola je tiež modro glazúrovaná. V hlavnom oltári sú uložené relikvie sv. Alžbety spolu s ostatkami sv. Klimenta Rímskeho, sv, Vincencie a sv. Teodory. Nad hlavným oltárom je umiestnený obraz sv. Alžbety rozdavajúcej milodary, ktorý v roku 1911 zhotovil Július Túry. Uprostred chodby visí na na troch reťaziach večné svetlo v podobe srdca. V ľavej časti lode kostola je bočný oltár zasvätený španielskej vizionárke sv. Terézii. Na víťaznom oblúku Baránka Božieho sú obrazy svätých Arpádovcov. Luster v kostole je tiež podľa návrhu Edmunda Lechnera, má znazorňovať symbolický starozákonný ,,ohnivý stĺp,,. Celý kostol je veľmi dobre osvetlený vďaka vhodne rozmiestneným oknám. Farebné vytráže okien kostola sú obnovované, pôvodne boli poškodené v druhej svetovej vojne počas bombardovania.

O tom, že Modrý kostolík je jedným z najkrajších kostolov v Bratislave svedčí aj veľký dopyt pre uzatváranie cirkevných sobášov v tomto kostole. Kostol je čiastočne sprístupnený pre verejnosť každý deň, jeho vnútorná časť je otvorená iba počas bohoslužieb. Od roku 2006 má kostol i menšieho dvojníka, je to malý kostolík, model, ktorý je umiestnený v Belgicku v bruselskom parku Mini - Europa.